Môj pohľad na to nešťastné referendum.

Autor: Rastislav Žulko | 25.1.2015 o 22:41 | Karma článku: 9,13 | Prečítané:  1378x

Už tri mesiace si čítam rôzne články osobností, kňazov, učiteľov, psychológov, blogy obyčajných ľudí, homosexuálov, katolíkov, fundamentálnych katolíkov, nepraktizujúcich kresťanov a aj neveriacich. Môj pohľad na svet je pre mojich priateľov známy a vedia, že som liberál. Snažím sa žiť podľa hesiel: Ži a nechaj žiť. Miluj blížneho svojho. A moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda toho druhého.

K otázkam referenda som však nemal vyhranený postoj.  Je preto zaujímavé,  ako  sa menil môj názor. A možno môj opis udalostí niekomu pomôže sa zorientovať.

  1. December 2014  Referendum by som mal určite podporiť

 Najskôr som neprikladal tomuto referendu veľkú váhu. Na Slovensku je veľa rôznych aktivistov. Majú priestor sa vyjadriť = tak je to správne. Verejná diskusia je v poriadku a v princípe, ktorý normálny človek by  bol proti rodine? Lenže zo všadiaľ sa na mňa začali sypať články, blogy, príspevky o tom, ako je moja rodina ohrozená. Vystrašil som sa. Asi preto, že príliš veľa čítam, lebo moji kolegovia z práce  pocit ohrozenia nemali J . V každom prípade som sa začal zaujímať, čo nebezpečné sa deje a prečo tá hystéria. Narazil som na články sympatizantov AZR(Aliancie za rodinu). Rôzne správy o sexistických knižkách na základných školách. O tom ako rodičov v Nemecku navádzajú sexuálne obťažovať svoje deti. O tom, že za všetko môže homosexuálne loby a čaká nás rozvrat inštitúcie manželstva, keď toto všetko príde k nám. A  dokonca je to cieľ homosexuálov zničiť rodinné vzťahy a zlegalizovať pedofíliu. Proti týmto článkom začali písať ľudia o tom, ako sú tie informácie z nemeckých kníh vytrhnuté z kontextu alebo dokonca sú úplne vymyslené. No kto sa v tom má vyznať. V každom prípade som sa rozhodol, že to referendum by som mal určite podporiť, či je to vymyslené alebo nie, milujem predsa svoju rodinu. Zdalo sa, že to mám vyriešené.

 

  1. Január 2015 Neviem  sa odborne vyjadriť, nikomu nechcem ublížiť, takže na referendum nejdem.

Lenže mediálny tlak neprestával. Choďte na referendum. Nedajte zničiť rodinu. Chystajú sa ďalšie útoky proti rodine. Matka v Košiciach plače, že jej dieťa bolo na pochybnej sexuálnej výchove. Deti trpia, keď majú rodičov homosexuálov. Deti majú v tom jasno atď. Proti tomu články učiteľov, že je to nezmysel a sexuálna výchova nie je žiadny samostatný predmet ale súčasť vyučovania s presným zameraním a zohľadnením veku, a že školstvo aj v tomto potrebuje modernizáciu a odborníkov. Článok chlapca, ktoré vychovali dve lesbické matky a je šťastný. Článok homosexuála, ktorému sa vysmievajú a je nešťastný. Články psychológov, že svet nie je čiernobiely, že je plný rozdielov a, že sa tak rýchlo mení, že aj deti potrebujú kvalitne a rozumne podané info o sexe, lebo inak si to zistia na internete alebo od kamošov. Zdalo sa mi, že je to zmätok nad zmätok. Lenže problém je v tom, že mám veľa priateľov učiteľov. Verím im. Verím im až tak, že dovolím, aby učili moje deti o sexe. Viem, že im neublížia, lebo poznám ich deti a sú vychované fajn. Povedali mi, že je to zbytočný „humbuk“ a nemám sa báť. Mám priateľov psychológov. Verím im, lebo v mojom živote mi vždy dobre poradili. Poradili mi aj odstrániť dôležité chyby pri výchove mojich detí, ktoré by im určite negatívne poznačili život. Povedali mi, že názory AZR sú nešťastné a viac škodia ako pomôžu. Žiadneho homosexuála osobne nepoznám. Len tých z telky. Neviem či sú zlí alebo dobrí. A keďže existujú články aj o tom, že sú deti, ktoré sú v ich rodinách nešťastné rozhodol som sa, že sú rovnakí ako my. Dobrí aj zlí. Aj šťastní aj nešťastní. To je život.  Výrazne ma v rozmýšľaní posunuli vyjadrenia osobností (ktoré si vážim) o demokracii a tolerancii, vrátane pápeža Františka. Odborníci, osobnosti, tolerancia.  Vyšlo mi, že ľudia majú právo na svoj názor. Majú právo na svoj život a ja sa neviem odborne vyjadriť. Nikomu nechcem ublížiť, takže na referendum nejdem preto, aby bolo neplatné a Slovensko tak získalo čas si veci vydiskutovať na odbornej úrovni. Rešpektujme sa navzájom.

 

  1. Február 2015 Nepodporím referendum lebo môj strach z týchto ľudí je väčší ako z homosexuálov a zo sexuálnej výchovy.

           

Ako tak však ďalej sledujem vývoj udalostí situácia sa začala komplikovať. Mediálny tlak silnie. Zovšadiaľ sa tlačí reklama na referendum. Chlapec na plagáte s odrezanou hlavou hovorí, že má  vtom jasno. Na youtube si za jednu minútu homosexuáli a ešte k tomu hipsteri adoptujú nešťastného chlapca, ktorý sa pýta kde je mama. Množstvo článkov na internete, v novinách, bilboardy. Najhoršie je, že nebezpečenstvo rozvratu rodiny sa mení na: „Ak nepôjdeš a nedáš tri krát áno si proti rodinne založený“. Do konca si možno homosexuál (ja som skôr lesbička lebo sa mi páčia baby). V každom prípade, sa dozvedám, že určite nemám rád svoje deti a som pre Slovensko nebezpečný živel. Vravím si to je des. Kde zmizlo moje právo si to nevšímať, alebo byť dokonca proti?

K tomu všetkému mi môj 11 ročný syn priniesol zo schránky dekadentný leták s vyobrazením nahého dievčaťa a chlapca so stoporeným penisom. Obrázok bol kreslený. Moje deti sú chlapci a tak myslím, že už videli stoporený penis, ale aj tak nechcem mať takéto letáky v schránke. Leták distribuovali sympatizanti AZR. Vysvetľujú  tam, že tieto obrázky sú v školských učebniciach v Nemecku. Ak nepôjdeme na referendum toto nás čaká. Nevysvetľujú, v ktorom ročníku je taká učebnica! Nevysvetľujú čo je to za učebnica a aký je v učebnici text k tomu obrázku!! A neunúvajú sa ani podpísať pod leták. Mám dosť!!! Pýtam sa kamaráta aktivistu AZR, na jeho názor. Povedal mi, že je to myslené dobre, lebo inak sa ľudia nezobudia. Mám chuť sa opýtať „Budú nás raz príslušníci  AZR fackať na ulici aby sme sa zobudili?“ Budú mať slušivé uniformy a preukazy, alebo len pásky na rukách s nápisom dobrovoľník? Možno som to prehnal, lebo možno budú len zoznamy rodín, ktoré sú za rodinu a ktoré sú proti rodine. Takže je pomaly február 2015 a ja si čítam nové a nové nenávistné články. Katotaliban vs Homoloby. Ideme do stredoveku vs Slovenské rodiny zahynú. Prirodzenosť prírody vs ľudské práva. Normálna mediálna občianska vojna. Niekoľko otáznikov ostáva. Prečo ten zápas ak už teraz naše zákony upravujú otázky, ktoré sú v referende? Kto platí tú agresívnu kampaň ak AZR žije len z malých príspevkov? Prečo ja a moji priatelia, ktorí majú rodiny a deti sme nepriatelia Slovenska? Viem, že odpovedí máte veľa. Aj jeden tábor aj druhý. To je ale pre mňa dnes vedľajšie. Hrniec mojej trpezlivosti totiž pretiekol, keď som si prečítal na FCB výzvu, že kto nepôjde na referendum zodpovie si to pred Bohom a ľuďmi. Pred Bohom, predpokladám, že pred kresťanským. Ateisti a veriaci na iných Bohov si to zodpovedia pred ľuďmi. Kto budú Tí ľudia? Tí ľudia už dnes vedia, že ak ste sa rozhodli neodpovedať pozitívne, ste nepriatelia. Tí ľudia môžu mať raz politickú moc. Politická moc dokáže meniť pravdy, stavať ostnaté ploty a účinne vychovávať naše deti. Čo urobia Tí ľudia, ktorí získajú politickú moc vybudovanú na nenávisti? Hovorím, teda že nepodporím referendum lebo môj strach z Týchto ľudí je väčší ako z homosexuálov a zo sexuálnej výchovy.

Predsa len pridám odpoveď na 3 otázky.

Manželstvo:

Manželstvo je pre mňa právnický termín. Pre mňa manželstvo sa nerovná automaticky rodina. Rodina pre mňa sú ľudia, ktorých mám rád. Samozrejme deti, moja žena ale aj moji rodičia, moji súrodenci, starí rodičia a moji blízky priatelia, s ktorými ja a moja najbližšia rodina trávi veľa času. V mojom okolí je veľa typov rodín. Rozvedená rodina - matka s tromi chlapcami. Bezdetná rodina starších manželov. Rodina s dvomi deťmi, ktorá prišla o mladého otca, ale tak sa zdá, že budú mať nového a verím, že tu bude nová šťastná rodina. Všetci tí ľudia v mojom okolí sú fajn.  Je mi jedno či sa nejaký zväzok volá manželstvo alebo registrované partnerstvo. Dôležité je, aby ľudia v jednotlivých rodinách boli  slušní, rešpektovali sa navzájom a boli šťastní.

Adopcie:

Ja neviem kvalifikovane rozhodnúť, komu zveriť dieťa. Spolieham sa na odborníkov, ktorí to majú na starosti.  

Sexuálna výchova:

Dôverujem ľuďom čo píšu knihy pre školákov. Verím učiteľom, že ich práca nie je len zamestnanie ale aj poslanie. Keď bude v knihách niečo neprístojné určite na to upozornia prví. Sexuálna výchova deťom môže len pomôcť. Dovolím si ešte malú poznámku. Vek detí, kedy začínajú sexuálne žiť sa znižuje. Naše deti začínajú skôr ako deti v USA alebo v Rusku. Myslím, že sexuálna výchova je na mieste a má byť pod kontrolou odborníkov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?